Odpad

Odpad sa definuje ako "každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť" (smernica 2008/98/ES).

Odpad predstavuje veľkú stratu zdrojov vo forme materiálov a energie, a pri nesprávnom nakladaní môže ohrozovať aj životné prostredie

Európska komisia uvádza, že až 80% produktov použijeme len raz a odhodíme. Až 1/3 z celkového komunálneho odpadu v Európe skončí na skládkach odpadov. Skládky nielen zaberajú plochu, ale takisto môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy. Štvrtina európskeho odpadu sa spaľuje, čo pri nesprávnej regulácii môže viesť k emisiám nebezpečných znečisťujúcich látok.

Odpad, ktorý sa kedysi považoval za konečnú stanicu mnohých výrobkov, sa v rámci snahy o udržateľné hospodárstvo stáva hodnotnou surovinou. Jedným z najrozšírenejších trendov v súčasnosti je opätovné využitie odpadu - recyklácia. Vďaka recyklácii odpad napomáha ochrane životného prostredia, efektívnemu využitiu zdrojov, prispieva k zvyšovaniu HDP a zamestnanosti a znižuje emisie. No aj recyklácia má svoje hranice a možnosti. Na jednej strane je aj ekonomická stránka recyklácie - recyklácia stojí nemalé finančné prostriedy a nové nvestície do rôznych triediacich zariadení a nie je jasné, kto to nakonci zaplatí. A na strane druhej je fakt, že nie všetok recyklovateľný odpad sa aj recykluje z rôznych objektívnych a menej objektívnych príčin a dnes končí na skládkach odpadu. Ťažko rozložiteľné odpady najmä plasty pri recyklácii menia len svoju formu - z fliaš sa vyrábajú granuláty, výlisky a pod., ktoré sa po svojom využití opätovne zaradia do reťazca odpadu bez možnosti jeho znovurecyklácie. A teda aj keď na začiatku išlo o recyklovateľný odpad, o niečo neskôr sa stáva z neho nerecyklovateľný odpad s dlhou dobou samorozložiteľnosti.  Recyklácia posúva problém odpadu z časového hľadiska ale nie je konečným riešením.  

Práve technológia vysokoteplotného zhodnotenia s asistenciou plazmy poskytuje možnosť, ako nakladať s už inak nevyužiteľným odpadom tak, aby sme predišli ukladaniu na skládky a sa materiálovo a energeticky zhodnotil.  Aby sme netvorili z jednej veľkej kopy smetí dve a viac menších. 

Z technologického hľadiska je preto úplne jedno, aký druh odpadu sa v reaktore spracuje, je vhodný predovšetkým na rozklad dnes všade prítomných plastov, z ktorých procesom získame späť ich stavebné prvky (vodík, kyslík a uhlík, prípadne iné pridané stavebné látky). Niektoré druhy odpadov obsahujú prvky, ktorých množstvo je v prírode obmedzené a zariadenie je jednou z možností, ako ich opätovne získať.

Zariadenie je vhodné preto na zhodnotenie materiálové aj energetické pre všetky druhy odpadu zaradené v Katalogu odpadov v zmysle Prílohy č. 1 k Vyhláške č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.